Psychoterapia pomohla (a pomáha) mnohým ľuďom cítiť sa v živote lepšie. Ak funguje, zlepšuje naše prežívanie, pohľad na seba, ale aj vzťahy s inými ľuďmi. Aj ona však má svoje limity. Napríklad preto, že terapeuti a terapeutky sú tiež ľudia. Majú svoje citlivé miesta, svoj pohľad na svet a na to, čo je správne.A všetky tieto veci sa v rôznych podobách prejavujú aj v psychoterapii. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutom, supervízorom a lektorom Vladimírom Hambálkom o limitoch psychoterapie. Vlado sa venuje vzdelávaniu pomáhajúcich profesií cez organizáciu Coachingplus a ako supervízor pomáha psychoterapeutom a ďalším odborníkom reflektovať si svoju prácu, svoje prežívanie. “Výskumy jasne ukázali, že keď [s klientom] nemáme zhodu v tom, prečo sme tu, na čom spolu pracujeme a ako spolupracujeme, tak je efektivita tejto starostlivosti či liečby nízka,“ vraví v podcaste. Takže terapeuti potrebujú s klientmi či pacientmi viesť dialóg aj o tom, ako budú spolu v tomto vzťahu [fungovať]. Preto musia zvládnuť aj reakcie svojho klienta či pacienta.“ Rozprávajú sa aj o tom, ako do terapie vstupujú hodnotové témy, napríklad feminizmus, rešpekt ku queer ľuďom či pohľad na tému odpúšťania. Vlado priblíži, ako postoje psychoterapeutov a psychoterapeutiek ovplyvňujú ich prácu. „Psychoterapia nie je bez ideológie. A reflexia ideológie je preto veľmi dôležitá, pretože keď ju nereflektujeme, tak nevieme, prečo máme nejaký názor. A my musíme mať názor jasne sformulovaný, aby sme vedeli, prečo ho vlastne máme.“ Hosť odporučil knihy: Příběhy z pohovky - Psychoterapie v komiksu (Philippa Perry) Důvěra v nevědomí - Zkušenost psychoanalýzy z obou stran pohovky (Donald M. Marcus) Jak se stát dobrým psychoterapeutem (Zbyněk Vybíral) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:02:10) O zrelosti psychoterapeutov   (00:18:47) O ideológiách v terapii   (00:30:32) O odpustení   (00:34:11) O sebapoznaní terapeutov   (00:39:48) O sebaskúsenosti a supervízii   (01:02:14) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.  “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:56) O knihe Babička   (00:21:14) O rodine   (00:31:23) O hraničnej poruche osobnosti   (00:52:55) O závislosti na alkohole   (01:08:44) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní   (01:15:52) O štúdiu a tvorbe   (01:31:49) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zrejme ste v médiách zachytili viaceré znepokojivé prípady toho, ako si šla rómska rodina kúpiť dom v lokalite medzi Nerómami a ako sa títo vzbúrili - a zabránili rómskym rodinám nasťahovať sa medzi nich. Jeden takýto prípad bol v Nižnej Myšli, kde obyvatelia spísali petíciu proti novým rómskym susedom a no a čosi podobné sa stalo napríklad aj v Gelnici. Na Slovensku žije veľa Rómov a Rómok v takzvanej generačnej chudobe - máme tu okolo 300 chudobných rómskych osád. Dostať sa z generačnej chudoby je ťažké a je preto smutné sledovať, že keď sa to niekomu podarí a zarobí si na dom, stredná vrstva sa mu aj tak postaví na odpor. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o obavách a predsudkoch voči Rómkam a Rómom s lektorkou občianskeho združena Cesta Von Janou Kováčikovou Klárovou. Janka sa je Nerómka a venuje zlepšovaniu vzťahov medzi ľuďmi z rómskej a nerómskej komunity v obci Zborov, kam sa presťahovala z Bratislavy. V Zborove má na starosti program Napredovanie, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom z chudobnej rómskej komunity nabrať sebavedomie a zorientovať sa v spoločnosti, ktorá veľmi často nerozumie ich situácii a ich potrebám. S Barborou rozoberú dôvody, pre ktoré sa ľuďom žijúcim v relatívnom dostatku môže zdať správanie chudobných ľudí niekedy čudné. A rozoberú aj, ako sa dá prekonať strach a rozdiely medzi ľuďmi. Hostka odporučila knihu: Motivační rozhovory v praxi (Jan Soukup) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod   (02:16) O živote v Zborove   (15:56) O programe Napredovanie   (27:38) O nepísaných pravidlách spoločenských tried   (39:58) O chuti pracovať   (50:29) O výsledkoch vzdelávania   (59:19) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia. Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu. Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne. Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi? V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak. "Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov." Zuzana sa ako sociologička venuje témam okolo ľudských práv a práv menšín. V minulosti reprezentovala Slovensko na misii NATO v Afganistane. Stála pri zrode agentúry FOCUS, pôsobila v občianskych združeniach Via Iuris, Človek v ohrození, a v organizácii PDCS robila školiteľku v oblasti hodnotových konfliktov. Je autorkou knižky s názvom Počúvajme sa, v ktorej načrtla spôsoby, ako viesť dialóg v hodnotových témach, ktoré vnímame citlivo. "Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup. A Barbora sa jej pýta aj na to, či je polarizácia vždy len zlá vec, alebo je niekedy aj znakom zmysluplného a legitímneho zápasu za hodnoty, ktoré sú v demokracii dôležité. Spomenuté v podcaste: Počúvajme sa (Zuzana Fialová) Hostka odporučila knihu: Umieranie Modernity (Vanessa Andreotti) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:47) Sme polarizovaná spoločnosť?   (00:21:00) Ako sa brániť voči strachu   (00:30:20) Polarizácia vs. fragmentácia   (00:37:25) Prečo je dôležité počúvanie   (00:52:57) Je možné zmeniť niekoho názor?   (01:06:46) Ako komunikovať v komunitách   (01:13:56) Ako prispieť k skvalitneniu verejnej debaty   (01:26:23) Záver   _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Uniklo nám veľa vecí. Všetkým vrátane mňa," vraví vojnový reportér Tomáš Forró v rozhovore o dianí v Ukrajine. Čoskoro to budú tri roky, odkedy ruský režim vpálil na ukrajinské územie. Na začiatku to pre Ukrajinu vyzeralo nádejne, no dnes už veľmi nie. Na čo sa potrebujeme pripravovať u nás, na Slovensku? Tomáš Forró píše o konfliktoch z krízových oblastí po celom svete, za čo získal viacero českých a slovenských novinárskych cien. Do Ukrajiny chodí pravidelne a trávi tam čas v prítomnosti bežných ľudí, ale aj vojakov na fronte. Svoje zážitky zachytil v článkoch, najmä v denníku N a tiež v knihách s názvami Donbas a Spev sirén. V tejto epizóde sa Barbora Mareková pýta, ako sa vlastne Tomáš stal vojnovým reportérom. Aké miesta navštívil, čo o nich napísal a čo vidí dnes, na cestách po Ukrajine. "Ani po návrate z Ukrajiny nepovažujem problémy ľudí u nás za banálne," vraví v podcaste. "Nemám rád také to odpinkanie, že sú to 'problémy prvého sveta'. Na prvý pohľad môže znieť absurdne, keď u nás niekto rieši problémy svojich dospievajúcich detí a pritom v Ukrajine matka rieši, či jej pätnásťročný syn vôbec prežije. Ale každý máme svoj príbeh a kontext, v ktorom žijeme. A máme žiť najlepšie, ako vieme." Tomáš upozorňuje, že Slovensko je jednou z dvoch krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ nezačali seriózne pripravovať na možný útok z východu. Priblíži nám, čo robia vlády v Poľsku, Fínsku či Pobaltí. Ako o vojne hovoria tam a ako sa pokúšajú systematicky posilňovať psychologickú odolnosť svojho obyvateľstva. Knihy spomenuté v podcaste: Donbas (Tomáš Forró) Spev Sirén (Tomáš Forró) Autor odporučil knihu: Mariupol - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:16) O nezávislej žurnalistike (00:15:38) O Ukrajine (00:40:09) O písaní kníh (00:43:18) O fronte (01:22:02) Ako sa pripraviť na vojnu (01:32:44) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou. Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkou a zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka. "Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste. Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko. Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne. Hostka odporučila knihy: Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:04) O zahraničí a ballroome (00:18:04) O tranzícii (00:40:00) O rodine (00:46:29) O handrách a o mejkape (00:57:33) O iných identitách (01:05:10) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Vo filme Rok vdovy hrá svokru, ktorá sa po smrti syna pokúša nasťahovať k sebe domov nevestu a vnučku, no ich krátky pokus žiť v trojici pod jednou strechou narazí na rozdielne očakávania a predstavy o tom, ako to má celé vyzerať. Zuzana Kronerová je divadelná a filmová herečka a bývalá pedagogička na VŠMU. Pochádza z hereckej rodiny, jej otec bol obľúbený a uznávaný herec Jozef Kroner a herectvu sa venovala aj jej matka Terézie Hurbanová-Kronerová. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej aktuálnej filmovej tvorbe a aj o osobnom živote herečky. "Otec mi poradil, že nemusím byť najkrajšia a ani najlepšia. Stačí byť len takou šťukou v rybníku, čo kde-tu rozčerí vodu," vraví v podcaste. Približuje, ako prežívala otcov odchod. A hovorí aj o tom, ako vníma tému kritiky v blízkych vzťahoch - a ako ju dávkuje v spolupráci s mladými ľuďmi. Spomenuté v podcaste: Rok vdovy (film, r. 2024) Hostka odporučila knihy: Nič nie je pravda a všetko je možné (Peter Pomerancov) Toto nie je propaganda (Peter Pomerancov) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:49) O filme Rok vdovy (00:29:46) O herectve (00:41:11) O vzťahu s otcom (01:00:30) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost "Pozorujem, že tunajším zamestnancom akoby chýbala túžba mať sa lepšie. A absentuje tu aj snaha zabojovať," vraví prezidentka KOZ Monika Uhlerová v podcaste Ľudskosť. "Žiadne zlepšenie však nepríde len tak," dodáva. Potrebujeme v dnešnom svete odbory? Monika Uhlerová si myslí, že áno - a rovnaký názor má aj vedenie Európskej únie, ktoré zaviazalo členské štáty k tomu, aby zvýšili pokrytie zamestnancov a zamestnankýň kolektívnymi zmluvami nad úroveň 80 percent. Na Slovensku je dnes toto pokrytie na úrovni 25 percent, čo znamená, že organizovanosť ľudí je u nás veľmi nízka. Aké to má následky? V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s Monikou Uhlerovou o histórii kolektívneho vyjednávania a tom, ako v minulosti ľudia zistili, že keď chcú niečo dosiahnuť, musia sa spájať a niekedy aj štrajkovať. Preberú súčasné dianie na trhu práce - napríklad to, ako vysoký podiel fiktívnych živnostníkov na pracovisku ovplyvňuje možnosť zabojovať za svoje podmienky. "Čím je ich podiel na pracovisku vyšší v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi na pracovnú zmluvu, tým nižšia je miera angažovanosti pracovnej sily, nižšia šanca na kolektívnu akciu aj na štrajk," vraví Uhlerová. A rozoberú aj budúcnosť práce a to, či majú odbory miesto v dnešnom svete - teda v dobe digitálnych technológií a globalizovaných ekonomík. Spomenuté v podcaste: Empire of Cotton (Sven Beckert) Hostka odporučila knihy: David Copperfield (Charles Dickens) Egypťan Sinuhe (Mika Waltari) Búrlivé výšiny (Emily Bronte) Trade unions in the European Union (kol. autoriek a autorov) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:02) O vstupe do odborov (00:10:33) O histórií odborov (00:22:41) Odbory dnes (00:57:40) O výhradách voči odborom (01:33:08) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s lekárkou Veronikou Koreňovou, ktorá vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije spolu s manželom a troma deťmi. V predošlej epizóde Veronika priblížila, prečo sa rozhodla odísť zo Slovenska, ako sa zabehla v nemeckom zdravotníctve a ako tam vyzerá práca kardiologičky a internistky. Priblížila tiež, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť po tom, čo sa jej narodili deti, a tiež rodičovská dovolenka, o ktorú sa delila s manželom. Tento týždeň sa Barbora pýta, aké to je byť v západnej Európe imigrantkou z východnej Európy. Ako v Nemecku fungujú inštitúcie a ako si Veronika našla svoje miesto v novej kultúre. „Páči sa mi, že Nemecko je sociálny štát. Tie sociálne záruky tu cítim úplne všade – od zdravotného zabezpečenia cez materské dávky až po sociálne služby a možnosti športového vyžitia,“ vraví v podcaste. Odpovedá aj na to, ako po 17 rokoch života v zahraničí vníma svoju identitu. Či sa jej podarilo usadiť sa a cítiť sa v Nemecku ako doma – a ako často dnes cestuje na Slovensko. A hovorí aj o tom, za ktorú krajinu dnes cíti väčšiu zodpovednosť. Hostka odporučila: film Goodbye Berlin (Fatih Akin) knihu Tschick (Wolfgang Herrndorf) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:14) O identite (11:17) O nemeckom školstve (19:22) O pozitívach života v Nemecku (28:11) Čo je v Nemecku náročné (41:08) O východnom a západnom Nemecku (44:31) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Ako sa žije slovenskej lekárke v Nemecku? Veronika Koreňová vyštudovala medicínu v Bratislave a potom sa presťahovala do Nemecka, kde žije posledných 17 rokov spolu s manželom Tomášom. Aktuálne bývajú pri Augsburgu, kde má Veronika ambulanciu, no v minulosti pracovala aj v nemocniciach ako kardiologička a internistka. Barbora Mareková sa pýta, ako sa Veronike pracuje v nemeckom zdravotníctve a či sa jej podarilo zapustiť korene v novej kultúre. "V Nemecku majú veľký poriadok v pracovných časoch, nie je tam žiadna ilegálna nadpráca a žiadne nadčasy," vraví v podcaste. "Keď nemocnica nemá vykryté hodiny, objedná si takzvaných honorárnych lekárov, čo je dočasný personál zvonka." Koreňovcom sa neskôr narodili tri deti. Veronika približuje, ako v Nemecku vyzerala popôrodná starostlivosť hradená štátom a potom aj rodičovská dovolenka, ktorú mohla po narodení dvojčiat mať naraz s manželom. "Po pôrode som mala nárok aj na babicu, ktorá chodila k nám domov a pomáhala nám s bábätkom. Za jej služby sme nemuseli nič platiť." Hovorí o fungovaní tamojších škôlok a škôl, ale aj o tom, ako je na tom dnes po sedemnástich rokoch života v novej krajine z hľadiska kamarátstiev a vzťahov so širšou rodinou, ktorá zostala na Slovensku. Hostka odporučila knihy: Malý dráčik Kokosáčik. Neboj sa! (Ingo Seigner) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:57) O odchode do Nemecka (00:15:40) O práci lekárky v Nemecku (00:37:00) O vzťahoch na pracovisku (00:42:32) O založení rodiny (00:56:16) O smrti otca (01:03:24) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Peter Jozefík pôsobí v zdravotníckej sfére a je tiež obľúbený influencer ktorý na Instagrame povzbudzuje mladých ľudí, aby sa zaujímali o verejné dianie, o svoje okolie a rád zdieľa aj videá a fotky zo zaujímavých miest či odporúčania na knihy. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa však otvorí v inej téme: rozpráva o svojom detstve. Petra ako dvanásťročného sociálka odviezla do detského domova po tom, čo sa jeho rodina nebola schopná oňho postarať. "Rodičia sa rozviedli, takže otec bol preč a mama mala psychiatrické ochorenie, pre ktoré nevedela situáciu doma zvládnuť,” hovorí v podcaste. “Prvýkrát odišla z domu, keď som mal osem rokov a moja sestra trinásť. Mama odišla z ničoho nič, asi tri dni sme so sestrou nevedeli, čo s ňou je a potom sme zistili, že je hospitalizovaná na psychiatrii, takže sme zostali sami. Chodili sme normálne do školy, starí rodičia nám niekedy priniesli nejaké potraviny, ale inak sme sa o seba starali sami. A táto situácia sa potom opakovala viackrát.” Peter rozpráva, aké boli preňho prvé dni v detskom domove a potom aj roky, ktoré v ňom prežil. Vysvetľuje, ako sa ho dotklo oddelenie od sestry, ktorú úrady poslali do iného zariadenia a nemali spolu istý čas žiadny kontakt. Barbora Mareková sa ho pýta, čo všetko vidí a cíti teraz spätne, keď už je dospelý a má od tejto skúsenosti odstup. Rozprávajú sa aj o tom, vďaka čomu sa mu - aj napriek ťažkým zážitkom z detstva - nakoniec tak dobre darí. Hosť odporučil knihy: Jak se stát jiným (Édouard Louis) Boje a proměny jedné ženy (Édouard Louis) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:16) Ako vyzerá Peťov život dnes (00:05:18) V akej rodine vyrástol (00:14:34) Aké boli prvé dni v detskom domove (00:38:17) Ako si túto skúsenosť Peťo zreflektoval (01:09:14) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s moderátorkou Adelou Vinczeovou o tom, ako vníma šoubiznis. Adela približuje, ako dospela k rozhodnutiu, že tento rok nebude v porote Let’s Dance, a aké má toto rozhodnutie pre ňu následky. No rozprávajú sa aj o tom, ako sa menil šoubiznis počas Adelinho pôsobenia v ňom. Barbora sa pýta, ako Adela vníma posuny v nárokoch na humor. A či by sa tímy tvoriace zábavné programy v televízii mali zamýšľať nad perspektívami rôznych skupín ľudí, ktoré ich pozerajú. Rozoberú aj niektoré rodičovské a vzťahové témy – napríklad aké spomienky z detstva Adele pootvárala starostlivosť o malého syna a či vo svojom dospelom partnerskom vzťahu zažila aj nejakú korektívnu skúsenosť. Spomenuté v podcaste: Milan Lasica – kniha (Hana Lasicová) Hostka odporučila knihy: Toto mali čítať naši rodičia (Philippa Perry) Nová Zem (Eckhart Tolle) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:34) O odchode z Markízy (00:12:43) O zmenách v showbiznise (00:25:04) O dnešnom humore (00:28:44) O rodine (00:55:00) O voľbe projektov (01:09:58) O zárobkoch z Instagramu (01:19:49) O ubytovaní ľudí bez domova (01:24:46) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú. Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát? Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze, a zároveň o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú? V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus. Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít. Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť. Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo. Spomenuté v podcaste: Právo na sex (Amia Srinivasan) Whores on film (dokumentárny film o ľuďoch v sexbiznise) Hostka odporučila knihu: Love For Sale / Nejtěžší povolání světa: Kapitoly z dějin prostituce (Nils Johan Ringdal) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:09) O sexbiznise (00:18:03) Čo vieme o ženách v sexbiznise? (00:25:51) Je sexbiznis práca? (00:32:32) Čo robí OZ Odyseus (00:40:05) Sexbiznis a rodičovstvo (00:46:25) Čo je úlohou štátu (00:52:39) Ako možno právne upraviť sexworking (01:05:25) Aké slová používať (01:07:35) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V inscenácii divadla NUDE stvárňuje postavu anglickej sufražetky Emily Davidson, ktorá pred vyše sto rokmi bojovala za volebné právo žien, no potom tragicky zomrela pod kopytami koňa. Lýdia Ondrušová je herečka a tiež spoluzakladateľka divadla NUDE, no okrem toho aj píše, tvorí podcast a obsah na sociálne siete. V tejto epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva nielen o divadle, ale aj o písaní stĺpčekov, v ktorých Lýdia zachytáva svoj život. Lýdia približuje, aké to je byť po rozvode opäť single a aké má skúsenosti so zoznamovaním sa cez appku tinder. Hovorí aj o tom, čo jej dala terapia, ako si vďaka nej zreflektovala svoje detstvo, vzťahy aj súčasný život. “Aj v divadle NUDE vždy rozoberáme to, čo nám prináša život. Keď nás trápili napríklad peniaze, vzniklo Brutto - o tom, aké sú peniaze tabu. Bola tam taká myšlienka, že viem o svojej najlepšej kamarátke, kedy mala naposledy sex, ale neviem, koľko zarába.” Peniaze teda s Barborou prediskutujú aj v dnešnom podcaste. A okrem nich aj to, ako rozpoznať dobré priateľstvo a prečo v ňom niekedy môžu vzniknúť pauzy. Spomenuté v podcaste: Michal Belej: EMILY (inscenácia divadla NUDE) Hostka odporučila knihu: Krv je len voda (Jana Micenková) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovší text komentár: Prečo ľudia kradnú alkohol? Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:41) O inscenácii EMILY (00:16:01) O divadle NUDE (00:26:34) O Michalovciach a rodine (00:36:30) O plači (00:46:37) O vzťahoch (01:08:10) O terapii (01:15:00) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Aké to je veľmi chcieť deti, no nemôcť ich mať? Smútiť za touto stratou a popritom dostávať necitlivé otázky, hodnotenia a nevyžiadané rady od svojho okolia? A sledovať aj to, ako sa iným ľuďom naokolo rodia deti a rastú? Podľa výskumných projekcií prežije svoj život bez detí 15 až 20 percent žien, ktoré sú aktuálne v reprodukčnom veku. Niektoré preto, že deti nechcú, ale mnohé preto, že im to z rôznych príčin nevyjde. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o nedobrovoľnej bezdetnosti s dvoma hostkami - Luciou Husárovou a Katarínou Mikoczy. Lucia a Katka sú obe psychologičky a s bezdetnosťou majú navyše aj osobnú skúsenosť. Založili spolu projekt Nevšedná, ktorého cieľom je umožniť nedobrovoľne bezdetným ženám deliť sa o svoje pocity a navzájom sa podporiť. "Aj keď sa toto prirovnanie môže niekoho dotknúť, je to podľa mňa v niečom podobné, ako keď nám zomrie niekto, koho máme radi," vraví Lucka v podcaste. "A rozdiel je v tom, že keď niekto zomrie, je spoločnosťou akceptované, keď smútime. Cítime spoluúčasť okolia, ktoré je k voči nám chápavé, prívetivé, citlivé. No v prípade [nedobrovoľnej bezdetnosti] to často absentuje, takže sa môžeme sa cítiť veľmi osamelo." Barbora sa pýta, ako obe vnímajú a prežívajú svoju bezdetnosť a ako sa ich pocity vyvíjali v čase. Hovoria aj o tom, ako ich obohatilo ich priateľstvo mimo práce a rozprávanie o svojich pocitoch. Lucia vysvetľuje, ako vyzerá proces smútenia a postupného prijímania reality. A aké to je vidieť rásť deti svojej rodiny, kamarátok a blízkych. "V našej spoločnosti sme sa naučili hovoriť o tehotenstve tak, akoby sa to dalo dosiahnuť vlastnými silami," vraví Lucia. "Hovoríme o tom tak, že sa treba snažiť, treba pre to robiť viac, a je to zrazu trocha taký výkon. A aj preto potom nasledujú pocity hanby a zlyhania." Barbora sa pýta aj na to, čo máme robiť, ak sme teta, dedko, svokra či sestra bezdetnej ženy a máme potrebu zistiť, ako to s deťmi vlastne má. A či existuje aj nejaký dobrý spôsob, akým túto tému otvoriť. Spomenuté v podcaste: Nevšedná - podporná skupina pre nedobrovoľne bezdetné ženy Hostky odporučila knihy: Žijte neočekávaný život (Jody Day) Bezdětná (Monika Baudišová) Newsletter Barbory Marekovej: Môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovší komentár: Prečo ľudia kradnú alkohol? Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:58) O projekte Nevšedná (08:50) Čo sú dôvody bezdetnosti? (24:24) Ako prijať bezdetnosť (33:30) Ako hovoriť o téme bezdetnosti? (43:33) O sebahodnote a skupine Nevšedná (52:30) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost V listoch svojho dedka objavila príbeh pratety, ktorá bola obeťou partnerského násilia a ktorej štát a ani rodina neboli schopní pomôcť. Ivana už síce s pratetou nestihla mať bližší vzťah no napriek tomu cítila, že sa jej tento príbeh niečom dotýka. Vo výstave s názvom “Sama si za to môžeš!” ho poprepletala s príbehmi iných žien a rodín, ktoré nikdy nestretla. Umelecky stvárnila témy ako je alkoholizmus, traumy, či násilie v blízkych vzťahoch. “Zistila som, že takúto ryhu na duši má mnoho ľudí z môjho okolia vo svojich rodinách,” vraví Ivana v podcaste, “a je to tabuizovaná téma, pričom by nemala byť.” Barbora sa pýta, ako toto poznanie zmenilo jej pohľad na predkov. Čo je pre ňu dôležité v rodine, ktorú má dnes. A aj na to, ako môže verejnosť podporiť výtvarníčky a výtvarníkov. Spomenuté v podcaste: Sama si za to môžeš! (Ivana Šáteková) Mňa už to nebaví (Ivana Šáteková) Hostka odporučila knihy: Věci, na které nastal čas (Petra Soukupová) Vegetariánka (Han Kang) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie: Prečo ľudia kradnú alkohol? Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:55) O násilí v rodine (11:13) O výstave a tvorbe (32:35) O feminizme (35:51) O rodine (41:53) O budúcnosti (47:15) O iniciatíve otvorená kultúra (49:52) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Čo je to liberalizmus? Ako tento ideologický prúd vznikol? A aké sú výzvy, ktorým čelí dnes? Na výročie novembra 1989 sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a vysokoškolským pedagógom Matejom Cíbikom o jeho knihe Liberáli a tí druhí, ktorá onedlho vyjde vo svojom druhom, vylepšenom vydaní. Matej pôsobí na Pardubickej univerzite, venuje sa etike a politickej filozofii, teóriám spravodlivosti či úlohe rovnosti v spoločnosti. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na London School of Economics. V tejto epizóde Ľudskosti Matej približuje históriu liberalizmu - to, aké mal ciele v čase, keď vznikol a aká je jeho dnešná mainstreamová podoba. Hovorí aj o problémoch, na ktoré dnes v liberálnych demokraciách nemáme dobrú odpoveď. “Moderní diktátori a autokrati medzičasom pochopili, že protesty vyzerajú možno zle, ale sú nejakým spôsobom dočasné a stačí ich teda vysedieť,” vraví v Matej v podcaste. “Takže keď je spoločnosť aspoň trocha polarizovaná, ľudia majú pocit, že ‘naši sedia doma, protestujú tí druhí a je to vlastne celé jedno’.” Rozoberú aj tému rodiny, feminizmu, LGBTI+ ľudí a rozprávajú sa o vzťahu medzi slobodou a rovnosťou. Ako spolu súvisia? A prečo ich štát potrebuje riešiť? Spomenuté v podcaste: Liberáli a tí druhí (Matej Cíbik) A Theory of Justice (John Rawls) Hosť odporučil knihy: Free (Lea Ypi) The Liberalism of Fear (Judith N. Shklar) Jak ulovit malou štiku (Juhani Karila) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie newslettra: Ako vyzerá správna obeť? Drobná stará pani, ktorú prepadol veľký muž na drogách. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:45) Čo je to liberalizmus? (00:12:37) Ako sa díva liberalizmus na rodinu? (00:19:11) Je tolerancia súčasťou liberalizmu? (00:22:49) História liberalizmu, jeho dnešné poňatie a prístup k rovnosti (00:34:21) Je liberalizmus nekonkrétny? (00:39:50) Ako John Rawls ovplyvnil uvažovanie o liberalizme (00:45:42) Aký je vzťah liberalizmu k feminizmu? (00:52:29) Je liberalizmus v kríze? (00:55:22) Je Slovensko liberálna demokracia? (00:58:47) Prečo vznikla kniha Liberáli a tí druhí (01:08:50) Ako využívať v liberálnej demokracii expertnosť (01:17:31) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Aké je to byť neverný alebo neverná? Ako sa cítime, ak sme podvedený alebo podvedená, a čo prežívame, keď sme niečím milencom či milenkou? Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore o nevere s dvojicou psychológov a párových terapeutov. V predchádzajúcej epizóde spolu rozobrali dôvody, pre ktoré sú ľudia neverní a tiež to, aké podoby môže nevera mať. Dnes sa zas obujú do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku. Lenka aj Norbert sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii. No a Lenka popritom tvorí aj podcast Prítomie, zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní. "U neverného človeka sa dajú pozorovať dva fenomény: obrovská nerozhodnosť a tiež zaseknutie v tom, čo si má vybrať, ako sa rozhodnúť. Zvyčajne nechce o nič prísť, nechce stratiť ani jedno. A druhý rozmer je, že nechce ani nikomu ublížiť," vraví Lenka v podcaste. "To, že sme spolu zostali 'kvôli deťom', je racionalizácia. A deti sú často použité ako zdôvodnenie inej, hlbšej motivácie," vraví Norbert. Priblížia, prečo je neveru ťažké ukončiť a tiež to, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru prekonať tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, blízkosti a dôvery. "My ľudia väčšinou preceňujeme svoju schopnosť ukončiť [paralelný] vzťah a vycúvať z neho," vraví Lenka. "V našej kultúre sa učíme, ako sa zoznamovať, ale neučíme sa, ako sa lúčiť," dodáva Norbert. A hovoria aj o tom, ako je vo vzťahu možné nevere predchádzať. Spomenuté v podcaste: Nevera z pohľadu milenky: Sľuboval, že sa rozvedie, no opustil ma, keď som otehotnela (podcast Prítomie) O láske k ženatému mužovi, vnútornom konflikte a dilemách (podcast Prítomie) Hostia odporučili knihy: Bláznivá láska (Kelly Murray, W. Brad Johnson) V sevření touhy (Gale Holtz Golden) The State of Affairs: Rethinking Infidelity / Prehodnotenie nevery (Esther Perel) Manželka 22 (Melanie Gideon) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie newslettra: Ako vyzerá správna obeť? Drobná stará pani, ktorú prepadol veľký muž na drogách. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod(01:31) Čo prežívajú neverní ľudia? (09:34) Aké je to byť podvedený/á (14:16) Aký má nevera dopad na vzťah(19:08) Aké je to byť v pozícii milenca/milenky (26:58) Ako napraviť vzťah po nevere (33:46) Na kom je zodpovednosť za obnovenie dôvery vo vzťahu (45:34) Čo su znaky páru, ktorý je na ceste neveru zvládnuť (48:49) Ako sa starať o vzťah (55:47) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Téma nevery sa v nejakej podobe dotýka takmer každého. Možno s ňou máme osobnú skúsenosť a boli sme v pozícii neverného, nevernej, v pozícii podvedeného či podvedenej, a možno sme sa ocitli v roli niekoho milenca či milenky. Nevera sa nás dotýka aj vtedy, ak sme vyrástli v domácnosti s neverným rodičom. Alebo ak pozorujeme rozpad vzťahu pre neveru vo svojom blízkom okolí. Alebo ak sme bútľavou vŕbou človeku, ktorý sa ocitol v neverníckom trojuholníku a nevie ako z neho von. Prečo sú ľudia neverní? Aké majú očakávania od paralelných vzťahov a ako potom vyzerá realita? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva o nevere s dvojicou odborníkov - Lenkou Pavukovou Rušarovou a Norbertom Uhnákom. Obaja sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii a Lenka tvorí popri psychologickej praxi aj podcast Prítomie zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní. „Stretávam sa napríklad s tým, že ľudia objavia prostredníctvom nevery akúsi svoju romantickú stránku, ktorej dovtedy venovali vo svojom živote málo pozornosti,“ vraví Norbert v podcaste. „A pravda je, že v našej kultúre sa ľudia po tejto stránke ani veľmi nekultivujú.“ „Časť ľudí si myslí, že vo vzťahu, kde cítia bezpečie, pokoj, lásku a starostlivosť, nemôžu zároveň cítiť a budovať dobrodružstvo, riziko, túžbu, vzdialenosť, a novosť,“ vraví Lenka. „A jasné, že sa o to treba aj trocha snažiť a robiť to zámerne, ale možné to je. Ľudia si však často myslia, že zo vzťahu sa stratila iskra a už to tým pádom asi nie je ten pravý vzťah - berú to veľmi fatalisticky,“ dodáva. Tému nevery rozoberieme v dvoch dieloch podcastu, v dnešnom prvom Lenka a Norbert vysvetlia, ako zvykne nevera začať a aké podoby môže mať, a o týždeň sa postavíme do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku. Porozprávajú aj o tom, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru ustáť - tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, dôvery a blízkosti. A ako je možné nevere predchádzať - ak vernosť považujeme za hodnotu, ktorá je pre nás dôležitá. Spomenuté v podcaste: The State of Affairs: Rethinking Infidelity (Esther Perel) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie newslettra: Rodina na prvom mieste? Príbeh bratov Kočnerovcov ukazuje, že také jednoduché to nie je. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (02:49) Je očakavanie vernosti samozrejmosťou? (14:09) Prečo sa téma nevery dotýka každého z nás? (19:05) Ako neveru vnímajú ženy a muži (24:14) Prečo sú ľudia neverní? (34:07) Je nevera dôsledkom nefunkčného primárneho vzťahu? _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Ľudskosť v aplikácii Toldo na sme.sk/extraludskost Čím viac toho vieme o ľudskom vývine, tým jasnejšie sa ukazuje, ako dôležitá je v našich životoch základná škola a zážitky, ktoré si z nej odnášame. Počas formatívnych rokov sa deti naučia veľmi veľa o sebe a o tom, ako fungujú vzťahy. Do ďalšieho života si potom odnesú určité presvedčenia napríklad o tom, či sú hodnotní ľudia, či sú v niečom zaujímaví, či niečo dokážu. Či môžu dôverovať iným, byť sami sebou, a požiadať o pomoc. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dávidom Chmelárom. Dávid je sociálny pedagóg, pracuje v bežnej štátnej základnej škole v bratislavskom Novom Meste a jeho úlohou je zlepšovať atmosféru a vzťahy medzi ľuďmi v škole. Pôsobí zároveň v Centre prevencie a podpory, čo je verejná inštitúcia, ktorá poskytuje psychologickú podporu deťom na školách v spádovej oblasti a robí to aj cez poradenstvo a podporu pre učiteľov a rodičov. Dávid v podcaste rozpráva, čo sa za roky práce s deťmi dozvedel o ich životoch. "Veľa detí žije s len jedným rodičom alebo majú doma niečo narušené," vraví v podcaste. "Jedna mama mi volala, či by jej syn nemohol u mňa prespať, lebo jeho otec ho chce zabiť. Ďalší žiak mi povedal, že jeho mama odišla pred piatimi rokmi na Vianoce z domu a odvtedy ju nevidel, žije iba s otcom. Vidím tiež veľa sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy, zlý sebaobraz, nízku sebaúctu." Vysvetľuje, ako pracuje s deťmi v škole, ako ich vie podporiť a ako môže škola deťom pomôcť zlepšiť svoj sebaobraz a vzťahy s inými. Hosť odporučil knihy: Sloboda učiť sa (Carl R. Rogers, H. Jerome Freiberg) Ako som sa stal sám sebou (Irvin D. Yalom) Newsletter Barbory Marekovej: Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu. Najnovšie vydanie newslettra: Rodina na prvom mieste? Príbeh bratov Kočnerovcov ukazuje, že také jednoduché to nie je. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:45) Čo je úloha sociálneho pedagóga (00:09:40) Čím si prechádzajú školopovinné deti (00:16:18) Agresivita, osamelosť, sebapoškodzovanie a nízka sebahodnota z pohľadu sociálneho pedagóga (00:28:45) O vietnamských, ukrajinských a rómskych deťoch (00:40:22) Čo zažívajú deti v rodinách a aká je v tom úloha školy (00:46:16) Sú dnešné deti precitlivé? (00:51:34) O nízkoprahovosti (00:57:03) Ako sa Dávid stal sociálnym pedagógom (01:01:10) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.